Hańža

Hańža (hornjoserbšćina) wobdźěłać

substantiw, předmjeno, f wobdźěłać

kazus singular dual plural
nominatiw Hańža Hańži Hańže
genitiw Hańže Hańžow/Hańži Hańžow/Hańži
datiw Hańži Hańžomaj Hańžam
akuzatiw Hańžu Hańži Hańže
instrumental z(e) Hańžu z(e) Hańžomaj z(e) Hańžemi
lokatiw po Hańže po Hańžomaj po Hańžach


Ortografija

Dźělenje słowow:

Hań·ža

Wurjekowanje

[1] MFA: ['hanʲža]
Słuchowe přikłady:

Semantika

Woznamy:

[1] serbske žonjace předmjeno

Dalše wujasnjenja:

[1]

Skrótšenki:

[1] H.

Pochad:

[1] wot starogrjekskeho ἁγνή (hagnḗ f = čista), snano wowliwnjene wot wurjekowanja francoskeje warijanty mjena (Agnès ['anʲɛs])

Warijanty:

[1] Hańžka

Muske formy:

[1]

Hyperonymy:

[1] předmjeno, mjeno

Hyponymy:

[1]

Kolokacije:

[1]

Přikłady:

[1] Jan a Hańža daštaj sebi wobjed derje słodźeć. (Jakub Lorenc-Zalěski) [1]
[1] Hańža so směje. (Marja Młynkowa) [2]
[1] Wšak njewěš ani, kak smy wužili Hańže na syčenju. (Jakub Bart-Ćišinski) [3]
[1] Ničo potajkim z teje žeńtwy pola Hańže. (Marja Młynkowa) [2]
[1] Błuka swěca so w korčmarskej stwě swěćeše, a w róžku za kachlemi sedźeše slepa Hańža. (Jan Wornar) [4]
[1] Ale wón hinak njemóžeše: Z róžkow wočow hladaše k Hańži, kotraž spjerawu konserwowu dozu wottorhny, ze schoda zlěze, sej popjełowy korb na chribjet ćisny a so z klepotacymaj drjewjancomaj do dwora zhubi. (Jurij Brězan) [5]
[1] Hołbik čornej nóžce ma je mjeztym namakał recensentku w Hańži Winarjec-Orsesowej w poslednim Předźenaku (Powědki wo ludźoch kaž ty a ja). (Serbske Nowiny, 1. winowca 1999) [6]
[1] Wusłyši-li pak, zo Róžanćikec sy sej wuhladał Hańžu za mandźelsku, budź přeswědčeny mi, zo do toho zwoli; wukhwalował je někotry raz mi ju pilnosće dla jej. (Jakub Nowak-Kaščanski) [7]
[1] Ale chcu přestać swarjeć na Hańžu a druhe tajke němsce rěčace młode serbske maćerje . (Beno Budar) [8]
[1] A poprawom njezmysł, zo je z Hańžu list pisała, zo je z wutroby pušćiła lawu a z duše morjo, póndźela je hinaša hač njedźela. (Marja Młynkowa) [2]
[1] Prawje maš, Hańža, hišće njechamoj zadwělować, wšitko móže so hišće k dobremu wobroćić. (Jakub Lorenc-Zalěski) [1]

Rěčne wobroty:

[1]

Wotwodźene wopřijeća:

[1]

Znate nošerki mjena:

[1] Hańža Bjeńšowa, Hańža Budarka, Hańža Winarjec-Orsesowa

Přełožki wobdźěłać

Zapadosłowjanske předmjena wobdźěłać
Wšitke wobdźěłać

Referency a dalše informacije

[1] Čěska wikipedija: Anežka
[1] Němska wikipedija: Agnes
[1] Pólska wikipedija: Agnieszka
[1] Słowjenska wikipedija: Janja, Neža

Noty wobdźěłać

  1. 1,0 1,1 Jakub Lorenc-Zalěski: Serbscy rjekowje. Zberka wubranych spisow. Berlin: Volk und Wissen, 1957. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  2. 2,0 2,1 2,2 Marja Młynkowa: Zhromadźene spisy. Zwjazk 1. Dny w dalinje, 1965. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  3. Jakub Bart-Ćišinski: Zhromadźene spisy. Zwjazk 1. 1875. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  4. Jan Wornar: Wajchtar trubi. Budyšin: Domowina, 1967. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  5. Jurij Brězan: Feliks Hanuš. Dźěl 1. Budyśin: Domowina, 1968. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  6. Serbske Nowiny, 1. oktobra 1999. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  7. Jakub Nowak-Kaščanski: Čěski nan a serbski syn. Powědančko ze stareho časa, 1914. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  8. Beno Budar: W susodstwje makrelow. Budyšin: Domowina, 1979. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de