rozmačować

rozmačować(hornjoserbšćina) wobdźěłać

werb wobdźěłać

wosoba singular dual plural
1. rozmačuju rozmačujemoj rozmačujemy
2. rozmačuješ rozmačujetej (-taj) rozmačujeće
3. rozmačuje rozmačujetej rozmačuja (rozmačuju)
aspekt ip
transgresiw rozmačujo, rozmačujcy, rozmačowawši
prezensowy particip rozmačowacy
preteritowy particip rozmačowany
ł-forma rozmačował, rozmačowała, rozmačowało,
dual: rozmačowałoj, plural: rozmačowali (rozmačowałe)
werbalny substantiw rozmačowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. rozmačowach rozmačowachmoj rozmačowachmy
2. rozmačowaše rozmačowaštej rozmačowašće
3. rozmačowaše rozmačowaštej rozmačowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. rozmačujmoj rozmačujmy
2. rozmačuj rozmačujtej (-taj) rozmačujće
3. rozmačuj, njech rozmačuje rozmačujtej (-taj) njech rozmačuja (rozmačuju)

Ortografija

Dźělenje słowow: roz-ma-čo-wać

Wurjekowanje

IPA: ʀɔzmaʧou̯aʧ

Semantika

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne rozmačowaše je 0x dokładźene, rozmačowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Synonymy:

[1] rozmokać; rozmočić; rozmačeć; roz mačeć


Přełožki wobdźěłać