rozpožčować

rozpožčować(hornjoserbšćina) wobdźěłać

werb wobdźěłać

wosoba singular dual plural
1. rozpožčuju rozpožčujemoj rozpožčujemy
2. rozpožčuješ rozpožčujetej (-taj) rozpožčujeće
3. rozpožčuje rozpožčujetej rozpožčuja (rozpožčuju)
aspekt ip
transgresiw rozpožčujo, rozpožčujcy, rozpožčowawši
prezensowy particip rozpožčowacy
preteritowy particip rozpožčowany
ł-forma rozpožčował, rozpožčowała, rozpožčowało,
dual: rozpožčowałoj, plural: rozpožčowali (rozpožčowałe)
werbalny substantiw rozpožčowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. rozpožčowach rozpožčowachmoj rozpožčowachmy
2. rozpožčowaše rozpožčowaštej rozpožčowašće
3. rozpožčowaše rozpožčowaštej rozpožčowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. rozpožčujmoj rozpožčujmy
2. rozpožčuj rozpožčujtej (-taj) rozpožčujće
3. rozpožčuj, njech rozpožčuje rozpožčujtej (-taj) njech rozpožčuja (rozpožčuju)

Ortografija

Dźělenje słowow: roz-pož-čo-wać

Wurjekowanje

IPA: ʀɔzpoʒʧou̯aʧ

Semantika

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne rozpožčowaše je 0x dokładźene, rozpožčowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Synonymy:

[1] rozpožčić


Přełožki wobdźěłać