rozsukować
rozsukować
rozsukować(hornjoserbšćina) wobdźěłać
werb wobdźěłać
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | rozsukuju | rozsukujemoj | rozsukujemy |
2. | rozsukuješ | rozsukujetej (-taj) | rozsukujeće |
3. | rozsukuje | rozsukujetej | rozsukuja (rozsukuju) |
aspekt | ip |
transgresiw | rozsukujo, rozsukujcy, rozsukowawši |
prezensowy particip | rozsukowacy |
preteritowy particip | rozsukowany |
ł-forma | rozsukował, rozsukowała, rozsukowało, dual: rozsukowałoj, plural: rozsukowali (rozsukowałe) |
werbalny substantiw | rozsukowanje |
preteritum | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | rozsukowach | rozsukowachmoj | rozsukowachmy |
2. | rozsukowaše | rozsukowaštej | rozsukowašće |
3. | rozsukowaše | rozsukowaštej | rozsukowachu |
imperatiw | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | — | rozsukujmoj | rozsukujmy |
2. | rozsukuj | rozsukujtej (-taj) | rozsukujće |
3. | rozsukuj, njech rozsukuje | rozsukujtej (-taj) | njech rozsukuja (rozsukuju) |
Ortografija
Dźělenje słowow:
roz-su-ko-wać
Wurjekowanje
- IPA: ʀɔzsukou̯aʧ
Semantika
Woznamy:
- [1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.
Dalše wujasnjenja:
- Imperfektiwne rozsukowaše je 0x dokładźene, rozsukowa (móže tež něšto druhe być) 0x.
Synonymy:
- [1] rozsukać; wotsukać; wotsukować; wotsukac; rozwjazać suk; rozwjazować suk; rozšmjatać
Přikłady:
- [1] Z Hyncom Rychtarjom dožiwichmy Slepjanske žiwjenje, z Jurjom Brězanom přelesćichmy Baaala a Kitej Lorencej slědowachmy w jeho rozsukowanjach. (Rozhlad 1999)