roztočować
roztočować
roztočować(hornjoserbšćina) wobdźěłać
werb wobdźěłać
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | roztočuju | roztočujemoj | roztočujemy |
2. | roztočuješ | roztočujetej (-taj) | roztočujeće |
3. | roztočuje | roztočujetej | roztočuja (roztočuju) |
aspekt | ip |
transgresiw | roztočujo, roztočujcy, roztočowawši |
prezensowy particip | roztočowacy |
preteritowy particip | roztočowany |
ł-forma | roztočował, roztočowała, roztočowało, dual: roztočowałoj, plural: roztočowali (roztočowałe) |
werbalny substantiw | roztočowanje |
preteritum | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | roztočowach | roztočowachmoj | roztočowachmy |
2. | roztočowaše | roztočowaštej | roztočowašće |
3. | roztočowaše | roztočowaštej | roztočowachu |
imperatiw | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | — | roztočujmoj | roztočujmy |
2. | roztočuj | roztočujtej (-taj) | roztočujće |
3. | roztočuj, njech roztočuje | roztočujtej (-taj) | njech roztočuja (roztočuju) |
Ortografija
Dźělenje słowow:
roz-to-čo-wać
Wurjekowanje
- IPA: ʀɔztɔʧou̯aʧ
Semantika
Woznamy:
- [1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.
Dalše wujasnjenja:
- Imperfektiwne roztočowaše je 0x dokładźene, roztočowa (móže tež něšto druhe być) 0x.
Synonymy:
- [1] roztočić; roztočeć; rozknoćić; rozknoćeć