roztołkować
roztołkować
roztołkować(hornjoserbšćina) wobdźěłać
werb wobdźěłać
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | roztołkuju | roztołkujemoj | roztołkujemy |
2. | roztołkuješ | roztołkujetej (-taj) | roztołkujeće |
3. | roztołkuje | roztołkujetej | roztołkuja (roztołkuju) |
aspekt | ip |
transgresiw | roztołkujo, roztołkujcy, roztołkowawši |
prezensowy particip | roztołkowacy |
preteritowy particip | roztołkowany |
ł-forma | roztołkował, roztołkowała, roztołkowało, dual: roztołkowałoj, plural: roztołkowali (roztołkowałe) |
werbalny substantiw | roztołkowanje |
preteritum | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | roztołkowach | roztołkowachmoj | roztołkowachmy |
2. | roztołkowaše | roztołkowaštej | roztołkowašće |
3. | roztołkowaše | roztołkowaštej | roztołkowachu |
imperatiw | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | — | roztołkujmoj | roztołkujmy |
2. | roztołkuj | roztołkujtej (-taj) | roztołkujće |
3. | roztołkuj, njech roztołkuje | roztołkujtej (-taj) | njech roztołkuja (roztołkuju) |
Ortografija
Dźělenje słowow:
roz-toł-ko-wać
Wurjekowanje
- IPA: ʀɔztou̯kou̯aʧ
Semantika
Woznamy:
- [1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.
Dalše wujasnjenja:
- Imperfektiwne roztołkowaše je 0x dokładźene, roztołkowa (móže tež něšto druhe być) 0x.
Synonymy:
- [1] roztłóčić; roztłóčeć; roztłóčować; roztołc; tołc; roztołkać; zroztołkać
Přełožki wobdźěłać
|
bruise, pulverize, pound
]] [[:en:bruise, pulverize, pound |
(en)]] |