zdalować

zdalować(hornjoserbšćina) wobdźěłać

werb wobdźěłać

wosoba singular dual plural
1. zdaluju zdalujemoj zdalujemy
2. zdaluješ zdalujetej (-taj) zdalujeće
3. zdaluje zdalujetej zdaluja (zdaluju)
aspekt ip
transgresiw zdalujo, zdalujcy, zdalowawši
prezensowy particip zdalowacy
preteritowy particip zdalowany
ł-forma zdalował, zdalowała, zdalowało,
dual: zdalowałoj, plural: zdalowali (zdalowałe)
werbalny substantiw zdalowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. zdalowach zdalowachmoj zdalowachmy
2. zdalowaše zdalowaštej zdalowašće
3. zdalowaše zdalowaštej zdalowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. zdalujmoj zdalujmy
2. zdaluj zdalujtej (-taj) zdalujće
3. zdaluj, njech zdaluje zdalujtej (-taj) njech zdaluja (zdaluju)

Ortografija

Dźělenje słowow: zda-lo-wać

Wurjekowanje

IPA: zdalou̯aʧ

Semantika

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne zdalowaše je 33x dokładźene, zdalowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Synonymy:

[1] zdalić; zdaleć; wotsalić; wotsaleć; wotsalować; wotdźeržeć; wotdźeržować

Přikłady:

[1] Tola wo Bohu a wěcžnoscźi njesmědźesche z nim nicžo rěcžecź, to cźi druzy rubježnicy njecźerpjachu, dokelž so wschoho zdalowachu, schtož by jich swědomjo wubudźiło. (Schmid)
Mojoho domika so woni zdaluja, hako wohnja. (Schmid)
Wón staraše so mało wo swětne wědomosće, kotrymž joho powołanjo zdalowaše; ale we wědomosći duchownoho spomoženja běše spodźiwnje pokročił. (Katolski Posoł 1915)
Naše słužby njezdalowachu nas tež Božoho wobliča. (Katolski Posoł 1915)
Jenož přez krutu wolu w ponižnej ćichoće hłubokoho znutřkownoho zapřimnjenja, a potom přez wudospołnjenjo, přez ćerpjenjo, přez zdalowanjo, přez wotrjeknjenjo, přez so samoho woprowanjo - w prawym času hač do poslednjoho wokomika. (Katolski Posoł 1915)
Jenož modlenjo, posłuchanjo na słowo Bože, rozpominanjo, swjate sakramenty poskićuja zdobnu woporniwu sylnosć k chcyću, k dokonjenju, k ćerpjenju, so zdalowanju, sebi zapowědźenju a woprowanju sebje samoho. (Katolski Posoł 1915)
Augustin wotmołwił: "Hdy by zakoń křesćanskoho žiwjenja wšitku wójnu za hrěšnu wuprajił, potom by so tež wojakam na jich prašenjo, što maja činić, radźić dyrbjało, zo maja brónje preč ćisnyć a so wójnskeje słužby cyle zdalować. (Katolski Posoł 1915)
Polacy so university zdalowachu a 70 wučomcow běchu Rusojo. (Katolski Posoł 1915)
Wosebje so dobrej staršej wšoho pohórška zdalujetaj, zo njebyštaj byłoj z mordarjom njewinowateje duše swojoho dźěsća; stara wěrnosć dźěn wuči: "Dźěćom pohórška dawać, to rěka: kćějate štomiki rubać. (Katolski Posoł 1915)
Wón njetupi a njezniča duchowne a nadpřirodźene wěrnosće, ale zdaluje je wočomaj a wobara wutrobam, so k nim pozběhować. (Katolski Posoł 1915)
Tuj, tuj, złote dźěćatko, Nank, maćerka za tebje stara so, Strachi zdaluje, Mjehcy pósćele. (Katolski Posoł 1915)
Zli duchojo so joho zdalujće, dobri jandźelojo přichwatajće, a jandźel pěston tohole domu zaćěr wšitku bojosć a strachoćiwosć z njoho! (Katolski Posoł 1915)
Satan so jich zdaluje. (Katolski Posoł 1915)
My pak, ow bratřa a Serbja, so zdalujmy tajkeje hańby, wšak šće nas z mocami wobdawa wokošo zelena młodosć, twarić te twary tej serbskeje rěče, serbskeho zboža. (Zejler)
Mylić ju so zdalowaše, rjekny woteńdźo: Štož ta na wutrobje nosy, mi tež moja Hanka prosy -- proš tu božemko! (Zejler)
Holcy, chceće rozum měć, dyrbi waše zbože kćěć, da so hólca zdalujće, kiž tón palenc lubuje. (Zejler)
Hdyž sej wozmješ tajkule, tajku nuznu chudźinku: Da ći wšudźom faluje, faluje, kóždy so će zdaluje. (Zejler)
Kurjawku sej zažehla, hm hm hm, ha ha ha, wróny so wšě zdaluja. (Zejler)
Kurjawku zažehla, wróny so zdaluja, aw jaw jaw, zdaluja, ow hlajće wšak! (Zejler)
Tschirner, w dalokej měrje zastupowaše, mějachu bjezdwěla sobu wazny wliw na to, zo Zejler ženje křesćansko-romantiskemu obskurantizmej njepodleža a zo so wón w slědowacych lětach, po skónčenym studiju, konsekwentnje zdalowaše woneho konfesionalizma w Sakskej, kiž politiski konserwatizm spěchowaše a so po swojich skutkach de facto idejow rozswětlerstwa a idejow postupa čłowjeskeje towaršnosće wotrjekny. (Zejler)
Nikoho njecha zetkać, njewužitny čłowjek je pohóršk za druhich, wona měni a je sej nawučiła zdalować so ludźi. (Krawža)


Přełožki wobdźěłać